Svetová história skateboardingu časť 1.

Skateboarding má svoju históriu a v našom malom štáte nebola ešte nikým systematicky rozobraná - toto je prvý pokus. Začíname svetovou históriou, ktorú si rozdelíme na dva články. Keďže vo svete sa históriou skateboardingu venuje viacero ľudí a v Californii je dokonca múzeum, nie je až taký veľký problém naštudovať si ju.

Poznatky o nej som čerpal najmä z kníh ako Independent Built To Grind twenty five years of hardcore skateboarding, Disposable skateboard bible a niečo málo z internetu. Po svetovej bude nasledovať niečo, čo ešte preskúmané nikdy nebolo. Na Slovensku je veľa pamätníkov ktorí začali skejtovať ešte predtým než sa väčšina z vás vôbec narodila a väčšina z vás pravdepodobne o nich nikdy nepočula. Mnohých z nich som navštívil s diktafónom hladný po informáciách o tom, aké to bolo keď skejtovali oni a to, čo som sa dozvedel o nich sa dočítate až o dva týždne. Poďme pekne po poriadku:

Prvý skateboardový ošiaľ prišiel s prvým komerčným úspechom skateboardov. Začal vychádzať prvý špecializovaný časopis Quarterly Skateboarder, organizovali sa súťaže a svetlo sveta uzrel film Skater Dater, ktorý bol dokonca nominovaný na Oscara a zvíťazil na MFF Cannes 1966 v sekcii krátkych filmov.

Vo filme jasne vidno problémy s ktorými sa denne stretáva väčšina z vás a to je nepochopenie verejnosti a polície. V tých časoch neexistovali žiadne miesta pre skateboarding a policajti posielajú skejťákov do haly pre kolieskové korčule a dokonca bolo bežné, že ak  vás polícia prichytila pri jazdení, jednoducho vám zobrala skateboard. Na uliciach bol skateboarding zakázaný a nebolo žiadne legálne miesto kde sa dalo jazdiť. O skateboardingu v tých dobách na Slovensku nik ani len nepočul.

Prvý človek, ktorý si uvedomil potenciál skateboardingu, bol vydavateľ magazínu Surf Guide Larry Stevenson. Jeho spoločnosť Makaha navrhla prvý profesionálny skateboard, to sa písal rok 1963. Vznikol prvý skateboardový team na podporu predaja tohto produktu. Makaha zorganizovali prvú súťaž. Formálne skateboardové súťaže zodvihli štandardy a dali mu status športu. Otvárali sa skateparky, prvé majstrovstvá sveta boli vysielané v priamom prenose na celoštátnej americkej televízii.

Prvé skateboardy boli pomerne nebezpečné a po prvom ošiali prišlo vytriezvenie. Skateparky boli likvidované, skateboardy v mestách zakázané, čo spôsobilo prvý úpadok a všetci prestali jazdiť. Skateboarding sa stiahol do úzadia súkromných rámp, alebo opustených bazénov. Muselo prísť viacero technických vylepšení ako polyuretánové kolieska, rôzne plasty namiesto obyčajného dreva a kvalitnejšie trucky.

Trucky, rozumej železné súčiastky, ktoré sú medzi doskou a kolieskami, sú to, čo robí zo skateboardu skateboard. Žiadny iný šport nemá nič podobné a to je na skateboarde najviac jedinečné. Sú z dvoch hlavných zliatinových častí - jedna je prichytená o dosku (baseplate), druhá o kolieska (os). Tieto dve časti sú spojené tzv. kingpinom na ktorom sú gumičky, vďaka ktorým sa môžete na skateboarde otáčať bez toho, aby ste museli zodvihnúť kolieska. Trucky od svojho vzniku prešli vývojom, kedy sa menili ich rozmery, materiál aj najrôznejšie technológie až to všetko dospelo do dnešného stavu.

Frank Nasworthy vyrastal v Norfolku v štáte Virginia. Koncom šesťdesiatych rokov ho s kamarátmi chytilo skateboardové šialenstvo. Frank jazdil na skejte len tak pre zábavu, jeho vášňou bol surfing. Raz sa ocitol v obchode svojho kamaráta, ktorý sa volal Creative Urethane. Uretán je látka z ropy, ktorá bola vyvinutá v 30-tych rokoch v Nemecku. Ako sa Frank prechádzal po obchode, natrafil na kolieska do kolieskových korčúľ, ktoré by mali vydržať veľa jazdenia. Vyrábali sa tam menšie množstvá pre kolieskové dráhy. Uvedomil si, že tieto kolieska presne sedia pre jeho Hobie skateboard a domov si zobral tridsať párov. Jazda sa stala plynulá, stabilná a tichá. V roku 1971 sa vybral surfovať do Kalifornie, prácu si našiel v meste Encinitas. Po rozume mu chodili polyuretánové kolieska a tak sa znova spojil s Creative Urethane a pýtal ich ďalšie kusy. Ich odpoveď bola, že mu nemôžu poslať kolieska iných zákazníkov a bude si musieť navrhnúť vlastné. Objednal si ich tisíc a pri vymýšľaní názvu išla v telke reklama na psie žrádlo s názvom Cadillac. Uvedomil si, že presne to je jazda na jeho kolieskach. Písal sa rok 1972, napchal auto kolieskami a obišiel dvesto skateshopov po okolí. Majitelia jeho nápadom neboli nadšení, lebo boli príliš drahé – jedna sada stála toľko ako celý skateboard – niekoľko obchodov si však jeho produkt kúpilo a dosť toho rozdal. Ďalšia objednávka bola na 2000 ks a po nej sa bralo už kusov štyritisíc. Roku 1974 sa výroba a predaj koliesok stali Frankovým hlavným príjmom. Časom sa pridala konkurencia, ktorá koliesko vyvíjala ďalej – najmä Road Rider wheel #2, ktorý mal namiesto obyčajných guličkových ložisiek ložiská aké sa používajú dnes. Práve to bolo základom toho, že jazda na skejte sa stala plynulejšia a tichšia. Začalo sa objavovať prvé bezpečnostné príslušenstvo ako prilby, chrániče kolien a lakťov. Skateboarding sa znova stal populárnym.

Druhá vlna skateboardingu sa začala v Santa Monike v Kalifornii. Skateboardové závody mali povahu nudného športu až prišli Legendy z Dogtownu Tony Alva, Jay Adams, Stacy Peralta, Shogo Kubo, dnes už zosnulý Bob Biniak a ďalší. Väčšina z vás pozná film Lords of Dogtown, no málokomu je známy dokument Dogtown and Z-Boys, podľa ktorého bol hollywoodský trhák natočený. Do skateboardingu priniesli revolúciu, úplne nové triky a celkové poňatie jazdenia do ktorého priniesli voľnosť a štýl. Nešlo už o dokonalé technické zvládnutie tých-ktorých trikov, ako o show, ktorou dokázali osloviť celý skateboardový svet a dlhé roky boli tými najlepšími v hre.

Skateboardy toho času boli drevené nalakované dosky s jednoduchým nápisom, čo je dnes nepredstaviteľné keďže dnes majú takmer všetky dosky plnofarebnú potlač s rôznymi grafickými dizajnmi. Začali sa otvárať nové skateparky – Port Orange, alebo Carlsbad  v Kalifornii, ktoré určili podobu skateparkov na najbližšie obdobie. Po nich sa začali otvárať nové skateparky po celej Amerike, v Austrálli, Japonsku a celom svete. V Európe vynikali najmä Švédsko.

Jazdci dovtedy nevedeli odlepiť skateboard zo zeme. Existovali disciplíny ako slalom, hippie jump (preskok z jedného skejtu na druhý cez laťku), tí najextrémnejší skúšali jazdiť vo vypustených bazénoch. Alan Gelfand prezývaný ollie žil na Floride a skejtovať začal keď mal dvanásť. Rok nato zistil, že dokáže dosku zdvihnúť trochu nad zem. Vznikol tak ollie pop. Roku 1977 navštívil Floridu Stacy Peralta a keď videl malého chlapca s rozbitou doskou na ktorej mal namontovaný zadný truck trochu ďalej od konca dosky ako dokázal odlepiť celý skejt od zeme, neveril vlastným očiam a ukázal celému svetu tento revolučný trik, ktorý sa dnes dostal do úplne iných rozmerov a tvorí úplný základ novodobého skateboardingu. Vďaka Alanovi a jeho jedinečnému prístupu k jazdeniu sa skateboarding dostal tam, kde to predtým bolo nepredstaviteľné.

Ďalším miľníkom v histórii je vstup nápojových spoločností do skateboardingu. Roku 1977 začala Pepsi podporovať skateboarding a robiť verejné prezentácie jazdy na skateboarde s hudbou. Doniesla sa veľká rampa, kde jazdil ich team a rozdávali sa nápoje, čím sa skateboarding dostal k bežným ľuďom. V dnešnej dobe podporujú skateboarding najmä energetické nápoje, ktoré majú svoje tímy profesionálnych jazdcov a sponzorujú najväčšie skateboardové závody na svete.

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa táto voľnočasová aktivita dostala do bodu, kedy sa závody konali, no prize money sa zmenšovali a tí najlepší buď prestali jazdiť, alebo sa stiahli do úzadia súkromných rámp a vypustených bazénov. Jediný odborný časopis Aciton Now začal ku skateboardingu pridávať ďalšie športy.

Hlavnou disciplínou bola vertikálna rampa, ktorá oslovovala široké masy. V nej začal kráľovať Tony Hawk spolu s Christianom Hosoiom, Lancom Mountainom, Neilom Blenderom, Stevom Caballerom a ďalšími. Rampa je pre oko bežného diváka najpríťažlivejšia a najextrémnejšia, no pravdou je, že na Slovensku sa táto disciplína dnes takmer vôbec nejazdí. Ďalšou novou disciplínou bol freestyle. Bol to technický skateboarding na rovnej zemi s trikmi a figúrami ako napríklad handstand, nosewheelie, layback a rôzne otočky. Kráľom freestylu navždy zostane Rodney Mullen. Jeho otec nemal pre jazdenie veľké pochopenie a chcel mať zo syna golfistu. Keď však videl ako jeho trinásťročný syn na Pro conteste v Californii poráža všetkých profesionálov tej doby pochopil, že vychoval jedinečný talent. Veľa trikov, ktoré Rodney vynašiel v osemdesiatych rokoch, sú základom dnešného street skateboardingu. Medzi tieto triky patrí kickflip, heelflip, 360 flip a mnohé iné.

George Powell začal jazdiť v roku 1957 keď sa občas povozil na skateboarde. Vyštudoval strojárstvo na Stanfordskej Univerzite a pracoval pre leteckú spoločnosť. Jeho syn mu raz doniesol dosku a George začal rozmýšľať ako ju vylepšiť. Doma v kuchyni začal v peci vyrábať polyuretánové kolieska a tiež začal robiť špeciálne plastové skateboardy, ktoré konkurovali zaužívaným Fiberflexom. Stacy Peralta bol členom legendárnych Dogtown Z-boys, vo svete skateboardingu sa pohyboval dlhé roky a bol jedným z prvých testovacích jazdcov Powellových výmyslov. Zo začiatku robil tridsať až šesťdesiat dosiek s hliníkovou vrstvou. Krátko na to vyrobil prvé Bones kolieska. Spočiatku vyrábal dosky pre iné spoločnosti ako Sims a Gordon&Smith.

Roku 1979 Powell-Peralta vytvorili tím najlepších jazdcov Bones Brigade s menami ako Alan Gelfand, Ray Rodriguez, Steve Cabbalero, Mike McGill ku ktorým sa neskôr pridali Tony Hawk, Rodney Mullen, Lance Mountain, Tommy Guerrero, Ray Barbee, alebo Guy Mariano a ďalší, ktorí definovali skateboarding tej doby. C.R.Ctecyk III. mal na starosti grafickú a umeleckú stránku spoločnosti a napadlo ho urobiť skateboardový film na podporu predaja produktov. Ich prvým počinom bolo Bones Brigade Video ktorého sa predalo tridsať tisíc kópií. Skateboardové videá sú dnes základom propagácie každej značky. The search for animal chin je ich najslávnejším filmom. Animal chin je vymyslená postavička, prvý skejťák. Videli ste ho? Bones Brigade cestujú po celom svete a hľadajú ho na tých najlepších miestach na Havaji a v Amerike. Odporúčame! V tom najlepšom rozvoji sa Stacy Peralta rozhodol, že sopločnosť opustí a odišiel do showbiznisu, napísal napríklad scénar k filmu Lords of Dogtown. Powell skateboards sa vyrábajú dodnes, Bones kolieska sú stále jednotkou na trhu čo sa kvality týka.

Ďalším miľníkom je špecializovaná skateboardová obuv. Predtým sa jazdilo v hocijakých topánkach, ktoré boli určené buď na bežné nosenie alebo na iný šport. Prvé špecializované skateboardové topánky boli Randy 720 – jednoduché nízke topánky s jemnou a hladkou podrážkou. Rodina Van Dorenovcov bola obuvnícka rodina s dlhou tradíciou, Paul si otvoril fabriku na topánky Vans. Surferi začali nosiť ich modely a tak začali Vans inzerovať v skateboardových časopisoch. Veľa profesionálov nosilo ich topánky a deti chceli byť presne ako oni. Takto nejak vznikli skateboardové topánky. Pred necelými desiatimi rokmi bol trh skateboardových topánok tvorený iba originálnymi skateboardovými firmami a veľké korporácie skateboardový trh veľmi nezaujímal. Dnes sú však giganty ako Nike, Adidas a Converse  súčasťou skateboardingu viac než kedykoľvek predtým.

Toľko korene skateboardingu. Keď si kúpite ďalší Inspire, nájdete tam pokračovanie svetovej histórie. Tá sa odohráva už nielen na americkom kontinente. Celé to začal Steve Rocco a jazdenie po uliciach. V Nemecku sa v deväťdesiatych rokoch šiel najväčší svetový závod Münster Monster Mastership. Okrem obyčajných skateboardov sa začali jazdiť aj longboardy. Na pražskom ostrove Štvanice môžete každý rok vidieť jeden zo závodov série World Cup of Skateboarding a tiež vstup veľkých športových korporácií do skateboardingu.

Mier.