Interview s Matejom Matysom o Novom Zélande, predchádzajúcej sezóne a ďalších plánoch
Piatok 20. Septembra 2013
Autor: Boardlife

0 komentárov

Interview s Matejom Matysom o Novom Zélande, predchádzajúcej sezóne a ďalších plánoch

Zimná sezóna 2013/2014 pomaly ale isto začína, teda hlavne na susedných rakúskych ľadovcoch. Keďže slovenská snowboardová scéna je v letných mesiacoch takmer mŕtva a materiálu je minimum, aj my sme si dali krátku pauzu. Tá však nebude trvať dlho, práve dnes začíname s interviews so slovenskými ridermi. Nepredpokladáme, že by mali nejaký ten materiál z leta, tak aspoň zopár ilustračných fotiek. Dnes pokračujeme s mnohonásobným majstrom Slovenska vo freestyle snowboardingu, Matejom Matysom.

BLF: Maťo, kedy a kde si ukončil predchádzajúcu zimnú sezónu? Následne strčil dosku do skrine a obliekol plavky. Ako hodnotíš predchádzajúcu sezónu, tak všeobecne?

Maťo: Ahoj, dopredu sa ospravedlňujem za diakritiku, môj tablet očividne považuje mäkčene a podobné záležitosti za nepodstatné. Ale poďme k otázkam a odpovediam. V podstate toto je moja prvá sezóna, kedy si môžem povedať, že som snowboard neodložil pod posteľ, prvá sezóna kedy som len čakal na počasie a hneď ako bolo pekné počko, tak som šiel jazdiť. Na toto som čakal 10 rokov a dočkal som sa. Sezóna 2012/2013 bola super, veľa trápenia na závodoch skrz zlé počasie, ale na druhej strane môj osobný progres ma neskutočne tešil. Naučil som sa nové triky ako napríklad cab double 900, alebo bs double 1080 oprášil double backflip.

BLF: Znova si sa stal Majstrom Slovenska. Baví ťa to ešte na Slovensku? Posúvaš sa ďalej? Nie je ti ľúto, že na Slovensku vlastne nemáš už zopár rokov konkurenciu? Ako sa ti vlastne jazdí na slovenských pretekoch? Jazdil si EC (Europa Cup), WC (World Cup), ako sa ti pozdávajú tieto súťaže.

Maťo: O pretekoch na Slovensku som už čo to popísal. Myslím, že najlepší level jazdenia je na Snowboardfeste a je super, že tu máme aj taký veľký pretek. Škoda len, že na ňom neštartuje viac našich jazdcov, možno, že sa to túto sezónu zmení a pevne v to verím, že nás bude viac zo Slovenska a ukážeme tým zahraničným ako jazdíme. FIS je zvláštny, ide o to, že napríklad Svetový pohár stojí kopec peňazí a teda aj keď je zlé počasie, tak sa silou mocou snažia aby sa ten pretek šiel. Na jednej strane z pohľadu sponzorov to chápem, ako jazdec to odsudzujem, ako môžeš skákať v silnom vetre, alebo hmle skoky kde lietaš cca 25 metrov? Druhá vec je podľa môjho názoru by mal FIS prijať určité štandardy podľa ktorých by sa stavali trate, nehovorím že by mali byť rovnaké, to vôbec nie, ale mali by byť stanovené uhly odrazov, dĺžka table, dĺžka a uhol dopadu a podobné veci, potom si tie trate stavia každý ako sa mu zachce. Toto je určite oblasť ktorú by mali prepracovať.

BLF: Tvrdo pracuješ na tom, aby si sa dostal na zimné olympijské hry. Myslíš, že snowboarding na ZOH patrí? Čo všetko pre to robíš, aby si splnil kritériá? Ozaj už máš nejaké to kritérium splnené?

Maťo: Povedal by som to asi takto, snowboarding už nie je iba lifestyle, je to šport ako každý iný, kde treba makať celý rok za každých podmienok ak chceš byť dobrý a uspieť. Na OH určite, keď si pozrú ľudia video a vidia triplecork tak padnú na zadok, že ako je to vôbec možné, ale to je výsledok tvrdej driny v posilke, na gymnastike, na svahu a vidím to aj tu na Zélande. Väčšina dobrých jazdcov keď nejde na svah ide do posilky a je úplne jedno či je to Horgmo, Smith, alebo iní pani. Takže myslím, za tú námahu je tá olympiáda odmena. Práve na Zélande som mal naplánovanú jazdu, s ktorou by sa mi podarilo splniť to, čo potrebujem, no príroda si nedala povedať odkedy sme sem prišli. Nedalo sa trénovať a nakoniec aj pretek zrušili kvôli počasiu.  Neurobíš nič, sme tu už 6 týždňov a jazdiť sa dalo cca 6 dní. Teším sa na Hintertux, už aby som tam bol.

BLF: Si jeden z mála slovenských riderov, čo sa o svoj progres stará aj počas leta. Na čom všetko si počas leta makal?

Maťo: Hlavne na sebe, spoznal som super človeka a trénera v jednej osobe. Števo Čuvala aj keď so snowboardingom myslím, že nemal moc skúsenosť, vedel čo potrebujem a ako na to. Dosť často ma prekvapil na tréningu cvikom o ktorom som si myslel, že sa ani nedá urobiť, ale všetko sa dá, keď máš okolo seba správnych ľudí. A za to mu ďakujem, teraz sa cítim pri jazdení lepšie, pretože moje telo je lepšie pripravené.

BLF: Kde a s kým si najčastejšie jazdil počas minulej sezóny? Nejaký zaujímavý výlet bol, alebo stále len preteky. Ostal ti čas na trénovanie, alebo len tak zábavné jazdenie? Keďže minulý rok bol bohatý na sneh, zajazdil si si aj freeride?

Maťo: Cela sezóna bola jedna veľká cesta, začalo to v USA, pokračovalo Španielskom, Čechy, Taliansko, Rakúsko, no a aj na Slovensku som prešiel autom pár tisíc km či už za tréningom, alebo pretekmi, priemerne za týždeň tak 900 až 1200 km. Na freeride nebol čas, na ten budem mat ešte dosť času o pár rokov :). Trénoval som na Donovaloch a neskôr na Štrbskom, plese kde sme s Pinkym upravili skočku po Snbfeste a trénoval som si nové triky, to boli najradostnejšie dni sezóny, ten pocit keď dáš po prvýkrát nový trik som už dlho nemal, plný energie, šťastia a odhodlania učiť sa ďalej niečo nové.

BLF: Snowboardingu a určite ani tebe sa nevyhýbajú zranenia. Ako si na to so zdravím a funkčnosťou?

Maťo: Čo ti poviem, aj na Zélande som zaletel ďalej na dopade ako by sa patrilo a na 3 dni som bol out, ale to k tomu patrí, snowboarding nie je curling, alebo šach. Počas NZ Winter Games bolo 30 zranení, teda tých vážnejších a zranil sa napr. aj Shawn White, alebo Rope Tonteri, takže treba dávať bacha aj na seba. Nie každý závod a každý deň je dobrý, občas je menej viac.

BLF: Keby si mal sem otvorene napísať, čo ti chýba, aby si sa zlepšoval, aby sa celkovo zlepšoval slovenský snowboarding. Čo by to bolo – tri najhlavnejšie veci.

Maťo: Najhlavnejšie sú podmienky pre rozvoj, to v sebe zahŕňa všetko, financie, trénerov a odborníkov, zázemie, jazdcov. Pozri sa do sveta, Japonci. Yuki Kadono má 14 rokov a dáva dva triple možno aj 4. Dieťa odchované v rezorte Chiba Kings v Japonsku. Nie je to žiadne stredisko, nie je tam sneh, ani lanovka, iba perfektne vymyslený skok do nafukovačky, ktorá je šikmá presne ako dopad na skoku zo snehu, tam si nadrtia triky a potom na snehu nemajú problém. Otázka je, či je to ešte ten snowboarding ako ho poznáme a nie je to len gymnastika. Na druhej strane to je vývoj tohto športu, ktorý sa ešte nezastavil ani zďaleka. Takže toto všetko nám doma chýba.

BLF: Počas interview si ešte stále (bol) na Novom Zélande, no nevyzerá to tam práve najlepšie. Ako sa tam vlastne máte, keďže o vás moc nepočuť. Jazdíte?

Maťo: Chceli by sme jazdiť :),zopár záberov mame z toho týždňa, čo sa dalo jazdiť. Dáme ich dohromady a možno bude aj také kratšie video, škrt cez rozpočet bolo aj to, že toto je prvý rok kedy neotvoril ani Snowpark NZ jeden z naj parkov na svete, takže sme chodili do strediska Cardrona, kde stále fúkal vietor a bolo hnusne aj keď všade naokolo bolo pekne. Dozvedeli sme sa, že Cardrona v maurskom jazyku znamená veterný kopec, takže nechápem koho napadlo postaviť tam stredisko a dokonca aj park.

BLF: Ktorá akcia, alebo spoločné stretnutie s jazdcami ťa potešila minulý rok. Sú vôbec na Slovensku akcie, na ktoré sa oplatí chodiť?

Maťo: Najviac som si užil K2 Spring Ssession na Štrbskom Plese, to bola akcia kde prišlo pojazdiť veľa jazdcov, vyšlo nám počasie. Sneh bol už mäkký. Čo sa pretekov tyká, tam tradičné super atmosféra bola v Kremnici na Big Air v Meste. Myslím, že ak by skok bol trochu inak postavený a väčší mohla by táto akcia mať ešte vyšší level jazdenia. Publikum je tam skvelé a vytvárajú atmosféru v ktorej si závod užiješ.

BLF: Taktiež si z mála slovenských jazdcov, ktorí pravidelne navštevovali ľadovce a jazdili na nich. Myslíš, že ti jarno/letné jazdenie v niečom pomôže? Kde vidíš problém, že veľa jazdcov zo Slovenska v lete na ľadovce nechodí?

Maťo: Podľa mňa je to kvôli financiám, snowboarding vôbec nie je lacná záležitosť. Ľadovce ti predlžujú tréningové možnosti, bez jazdenia na ľadovcoch môžeš zabudnúť na to, že by si robil mega progres, je to jednoduché, čím viac jazdíš, tým si "vyjazdenejší" teda cítiš sa istejšie a môžeš sa učiť nové veci. Treba jazdiť čo najviac ideál je tak 150 dní v roka a to je hodne dní. 

BLF: Aké máš predstavy do novej sezóny? Kam by si chcel posunúť tvoje jazdenie počas prichádzajúcej sezóny? Znova Majster Slovenska? Baví ta ešte súťažné jazdenie, predsa nie si najmladší, nechcel by si si radšej jazdiť len tak pre seba? Kde vidíš svoje limity?

Maťo: Nemám ešte naplánovanú sezónu, do polky januára mame sveťáky na ktorých treba byť a zajazdiť čo najlepšie, a potom budem jazdiť pre seba. Určite pôjdem na závody buď do Čiech alebo Poľska. Majster SR, vieš funguje to tak, že keď hľadáš sponzora a povieš že si Majster SR, tak je to iné ako keď povieš, že si vyhral nejaký pretek ktorý je možno lepší, ale tomu sponzorovi to nič nepovie. A samozrejme pár rokov dozadu sa na Slovenskom pohári dalo celkom dobre zarobiť. Pamätám si rok, keď bola prémia pre Majstra SR 50.000 korún. Dnes je to inak, no aj pre sponzorov je lepšie keď si majster. Súťažné jazdenie ma baví keď je dobré počasie, ak je vietor, alebo hmla, je to otras a vždy to stojí veľa síl. Mám v hlave aj zopár nových trikov, ktoré chcem skúsiť ak na to bude vhodný skok a ja budem ready, ale to si nechajme až na novú sezónu a uvidíme, či sa to podarí.

BLF: Dík za interview a dúfam, že sa nevidíme len na pretekoch, ale aj na horách, mimo našej práce.

Maťo: Presne ako hovoríš, ďakujem za rozhovor a dúfam, že sa už všetci tešíte na novú sezónu 2014 :).

Poz. red.: Nabudúci týždeň pokračujeme s interviews. Tentoraz sa objaví Milan Purdeš aka Dróty.

Hodnotenie:

Komentáre

0 komentárov
Aby si sa mohol zapojiť do diskusie musíš sa prihlásiť, ak ešte nie si registrovaný/á tak sa registruj tu, ak si registrovaný/á môžeš sa zúčastniť súťaží, hlasovať, predávať veci v bazári.
Bez prihlásenia môžeš komentovať prostredníctvom tvojho facebook konta!